blbosti čo mi lezú po rozume

Vždy budeš mať v mojom srdci špeciálne miesto. Si mi tiekla v žilách, rozlievala si sa mi v tele. Cítil som každý tvoj nádych. Mno teraz som len vyprahnutá schránka, akvárko bez vody. Dala si mi nádej v lásku, aj keď dávno umrela. Mno, čo chcem, aby si bola šťastná. Ži... Bav sa... Preži nádherný život v šťastí, čo som ti chcel dať. Snáď nájdeš niekoho, kto ti ho dá aspoň toľko, koľko som ti ho chcel ja dať. Bôľ ma ničí, bôľ ma krčí. Alkohol mi srdce otvára, na papier vytvára slová, čo znejú ťažko, mno myslia sa sladko. Aj keď sa to zle číta, mno dúfam, že to chápeš. Mocná čarodejka z teba. Ani kôl, ani hranica do neba nezničia spomienky na letmé dotyky, na úsmev v tvojej tvári, na bolesť, keď si zmizla v diali. Chcel som byť len tvoj, bo dúfať v to je už márny boj. Myslieť na teba mi treba stále, snáď to chápeš. A nie je to márne. Mno už nikdy neuvidím tvoj smiech, snáď prežijem. Mno fakt už neviem či plakať alebo vstať bojovať, či utekať zničiť ilúziu, či ako fénix z popola povstať a mať sa skvele? To znie fajn no posledne to bolo s tebou, keď ruky sa nám spájali, keď oči sa nám stretli. Keď voňala si posledným letným kvetom, keď úsmev tvoj som videl, šťastie v očiach sa zrkadlilo. A nároky? Chcem ťa mať len po boku, šťastnú a vysmiatú ako to ty vieš, chcem letieť s tebou do nebies.