blbosti čo mi lezú po rozume

ona: ďakujem ti strašne moc ja: neďakuj.....to je samozrejme že ti pomôžem a keď nevyhráš možno ho dostaneš darom ona: no, to asi nie veľmo drahé je ja: pre lásku môjho života nieje nič drahé ona:hm, toto si mám zapamätať? mohla by som vydierať ja: ja viem a je mi to jedno...pre teba nielen modré ale aj to červené z neba čo sa zjavuje len niekedy pri západe slnka ona:hm, sladké slová ja:nie sladké ale úprimné...slová ktoré pre teba som ochotný splniť do poslednej bodky.....aj keby som mal prejsť potokom krvi čo by zanechali hromady našich odporcov.....a to len preto aby si bola šťastná a vždy mala úsmev na tvári ona:fíha, ty vieš pekne používať metafory ja:sú to slová čo mi vytekajú z môjho polovičného srdca...srdca ktoré bude celé až keď ťa budem mať navždy v náručí ona: :D :D :D ja:sa mi smeješ čo ma ničí, vrážaš do mňa dýku v tvare vysmiatej tváre...je to horšie sťa kladivom po hlave.....je to trhanie mojej ubolenej duše.....je už tu potreba tasiť dýku....je to blízka smrť pre moju dušu.. ona:ale ty by si vážne mal byť básnik!! ja:básnik...ach to znie krásne....len čo keď nechceš moje básne....trhá ma to ničí....veď niet to pre mňa niečim....kým nevidím ti tváre.....do vtedy bude slza kanúť stále...ja viem niet mi už pomoci....strieľam si guľku do noci ona: tie slová sú vážne krásne, no každý muž len skladá básne. Iba reční, prázdne slová... Tak každý vzťah začína znova. ja: ja nie som typ čo prázdne slová....dôkazom poprava bude moja...ak neveríš v to čo ti píšem....neostáva nič len prstom hnúť...a krvavý obraz na stenu privinúť ona: tieto slová tvrdé sú, a kruté, ponuré. nie je dobré, keď sa niekto tak ako ty ľutuje. Je to smutné, chcem ti pomôcť, no neviem, jak to urobiť. Nikdy som nepoznala človeka, čo by si chcel ublížiť. ja:láska ja ta najkrajšia a pritom najhoršia vec na svete...je milá a sladká kým je opätovná...len pokiaľ pri nej narážaš do tvrdej skaly...ničíš sa aj keď ti je život drahý.....keď sa raz dostaneš na túto métu...neuvidíš viac nič ako rúru dutú.....a neľutujem sa...len plačem pre tú pravú...čo zničila ma pre iných....no to je jedno niet mi už pomoci....raz sa bude strieľať do noci.... ona: v tom prípade nebola tá pravá. ak ju miluješ, chceš, aby bola rada. bolí to, no život je taký, slnko vyjde až po tom, čo schovajú sa mraky. ja: slnko už zapadlo.....a príroda chystá sa spať....len srdce bolí....pri sebe chce ju mať... ona: mesiac vyšiel, ja musím zájsť, na spánok pomaly sa ukladať. prajem ti šťastie a dobrú noc, posielam ti pár vlastných démonov na pomoc. ja: démonov nemáš...tých som vládca ja...a anjelov nechcem...ty zmiznú v pare.... ona: ja démonov mám, to oni vládnu nám. ja: sladké sni prajem....vzbuď sa do krásneho rána....bez mrakov na nebi....bez vrások na duši....a démoni prekliaty...strachom len sužujú....kto im je vládcom....ten vždy čoskoro umrie... ona: im nie je vládca nik, to oni vládnu nám, ubližujú hlavne našim predstavám... ak niekto zomrie, nebude to vládca ich, ale ten, čo sa nimi nechá ponížiť. len ich zažeň, povedz im dobrú noc, a keď to zvládneš, oni stratia svoju moc. ja: si úžasná....niet slov iných...sladké sny poprajem...jemne ťa pohladkám....pusu na čelo z lásky ti posielam